Takto to začalo...

Autor: Katarína Holá | 11.12.2018 o 13:37 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  828x

Trenčianske Teplice mali odjakživa svoje čaro, aj keď v istom období jeho histórie tu zaspal čas. Dnes je však toto mesto plné života, je vyhľadávanou destináciou cestovného ruchu, stále viac ľudí prejavuje záujem usadiť sa v ňom.

Trenčianske Teplice mali odjakživa svoje čaro, aj keď v istom období jeho histórie tu zaspal čas.  Dnes je však  toto mesto plné života, je vyhľadávanou destináciou cestovného ruchu, stále viac ľudí prejavuje záujem usadiť sa v ňom. Keď sme sa sem pred pár rokmi prisťahovali s rodinou my, poznala som Teplice len ako návštevník. Občas sme sem s manželom chodili randiť, občas s kamoškou zbehli do kina. Nikdy predtým ma nenapadlo, že tu raz budem žiť, a že si to tu zamilujem. V čase nášho sťahovania som bola na rodičovskej dovolenke s dcérou. Nebolo pre nás ľahké odísť z miesta, kde sme prežili väčšinu života, do mesta, kde sme takmer nikoho nepoznali. Jednoducho to takto život zariadil, bola to pre nás výzva. Prvé mesiace sme sa zoznamovali nielen s obyvateľmi, ale aj s bežným životom v meste, objavovali všetky možnosti, ktoré nám ponúkalo. Na jeho čele stál už dva roky primátor Štefan Škultéty. V tom čase som nevedela posúdiť, aký je vývoj a smerovanie mesta, jeho história mi bola neznáma, rovnako aj kultúrno-spoločenské zázemie, mentalita a problémy obyvateľov.

Nikdy som nepatrila medzi ľudí, ktorí zaháľajú a tvária sa, že sa ich veci verejné netýkajú. Participácia, rozvoj komunitného života a dobrovoľníctvo mi boli vlastné už počas študentských čias. Preto bolo pre mňa prirodzené venovať sa tejto činnosti aj v Trenčianskych Tepliciach. Zhodou rôznych okolností som sa ešte počas rodičovskej dovolenky začala realizovať ako dobrovoľníčka v Rodinnom centre Ovečka, ktoré som spoluzakladala a funguje dodnes. Keďže som po skončení štúdií pracovala na eurofondových projektoch, chcela som pokračovať v tejto práci aj naďalej, ideálne vo svojom novom bydlisku. V ďalšom pracovnom živote  sa mi naskytla možnosť riešiť projekty prospešné pre Teplice aj mikroregión, prostredníctvom Miestnej akčnej skupiny mikroregiónu Teplička. Vďaka tomu mi bolo umožnené skĺbiť moje skúsenosti s užitočnou prácou, ktorá ma bavila.

Smerovanie mesta určuje primátor, je jeho hlavou. Zároveň zabezpečuje vykonateľnosť rozhodnutí mestského zastupiteľstva. Mestské zastupiteľstvo je kolektívnym orgánom s rozhodovacou právomocou. Na základe jeho rozhodnutí vieme zistiť, či sa stotožňuje (a ak áno, tak aj do akej miery) s víziami a predstavami primátora o rozvoji mesta. Pri tejto práci sa urobí množstvo rozhodnutí, zásadné, ale aj menej závažné, no to, aké sú, to vždy ukáže až čas. A povedzme si otvorene, nič nie je dokonalé, a ak by to chcel niekto tvrdiť, len ťažko by sme mu uverili. To, čo tu bolo alebo nebolo, kým sme sa prisťahovali, o tom písať nechcem, nebolo by to odo mňa fér. Ale rozhodne viem a môžem písať o tom, čo sa tu postupne urobilo, vybudovalo, čo mesto získalo, ale aj stratilo. Budem sa týmto veciam venovať podľa potreby v nasledujúcich blogoch.

V predchádzajúcom volebnom období som mala možnosť spolupodieľať sa na rozhodovacích procesoch ako poslankyňa, vďaka dostatočnej podpore od občanov mesta. Do volieb som išla ako nezávislý kandidát, spolu s tímom kandidátov na poslancov a primátorom Štefanom Škultétym. Jeho spôsob vedenia mesta mi bol sympatický a videla som, že mesto napreduje. Počas volebného obdobia boli témy, pri ktorých sme sa nie vždy zhodli, ale to je prirodzené. Problémové záležitosti sme si vecne vydiskutovali a ja môžem konštatovať, že vždy som hlasovala podľa najlepšieho vedomia a svedomia, teda v súlade so sľubom poslanca. Nebola som poslankyňa, ktorá len zdvíha ruku. Aktívne som sa zaujímala o chod mesta a jeho organizácií, iniciovala viacero opatrení, navrhovala riešenia, spolupodieľala sa na príprave strategických materiálov a všeobecných záväzných nariadení, rozvíjala komunitné aktivity, stretávala sa a diskutovala s občanmi, ak to bolo v mojich silách, vždy som pomohla.

Dnes som sa stala poslankyňou opäť. Do volieb som znovu vstupovala so Štefanom Škultétym. Žiaľ, ľudia chceli po dvanástich rokoch zmenu a tá prišla. Primátorkou sa stala Zuzana Frajková Ďurmeková. O tom, akým smerom mesto povedie, veľa neviem. Od jej zvolenia ubehlo 30 dní, do dnešného dňa neprejavila žiaden záujem  o komunikáciu so mnou, a to aj napriek všadeprítomnému predvolebnému heslu kampane „Budeme spolu hovoriť, rozhodovať a tvoriť“. Asi jej za to nestojím... Ak by naozaj chcela so mnou hovoriť, myslím, že by tak už dávno urobila. Preto, v tejto chvíli neviem odhadnúť, do akej miery dokážem v najbližšom období presadzovať to, čo som pred voľbami občanom sľúbila. Ale tí, ktorí ma poznajú, vedia, že sa len tak nevzdávam a k svojim sľubom a ich plneniu pristúpim zodpovedne. Cestu si nájdem, bez ohľadu na to, či pani primátorka so mnou bude alebo nebude komunikovať, bez ohľadu na to, či poslankyňou zostanem alebo nie. A tiež viem sľúbiť, že budem sledovať, aké budú jej primátorské kroky a akým smerom naše mesto povedie... Rozhodne Vás budem o tom informovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Nejaké nové miliardy pre Erdogana by sa mali nájsť

Ešte jedna hystéria má predpoklady vypáliť aj škaredšie než v 2015.


Už ste čítali?